DP.OCH - Dočasná platforma. O chlebe / Temporary platform. On bread
- part of the finalist's exhibition of Oskár Čepan Art Award Ecology of Desire
8. 11. 2019 – 01. 03. 2020
Košice, Slovakia
...
finalists:
Jan Durina
Dávid Koronczi
Milan Mazúr
Erik Sikora
Gabriela Zigová
...
curator:
Václav Janoščík
...
graphic design & architecture:
Peter Liška
...
photography:
Lenontína Berková
...
production:
Zlatka Borůvková
...
project management:
Lucia Gavulová - director of Contemporary Art Foundation (organising the award)
...
A Temporary platform. On Bread. This place is a temporary, exploratory and performative environment, in which we would like to ponder - during the exposition of the finalists of the Oskar Cepan award - the different agricultural and eating practices during the times of climatic and other urgencies. Through the optics of bread.
DP.OCH is an art installation, or rather a work of art, but a the same time an interior which embodies features of a conference environment, therefore it resembles a place for the exchange of knowledge.
The logo of this (meta)institution is bread typography, gluten graffiti or a flour logo if you will. The basis for this spatial font is a wall graphic, which is a reference to the (now) non-existent split mosaic from 1966 by Herta Ondrušová Victorínová called Abstract meander. This monumental work was a part of the decor of the Mier restaurant in the Beta department store in the Košice-North city district. The work was destroyed after the privatization of the 1990s and the author left an emotionally charged letter addressed to the city's leadership, in which she furiously commented on the heartless devastation of everything the past regime entailed, irrespective of the artistic, intellectual or other quality of the fact. The silhouette of this mosaic is the basis, which is superimposed by citations of other monumental pieces of Košice from the pre-revolutionary period (Katarína Tekelová Blažová, Max Buš,…), as well as with its own texts or graphics. This poetic ornamentality raises the question of how our relationship with agricultural land and its representation in the public space of late capitalism has changed.
Com-pany
Com-panion
Com-panis = To be with bread
Com-panion
Com-panis = To be with bread
Having company means sharing bread. This sentimental-sounding simplification is the etymological basis of the phrase companion species of the environmental philosopher Donna Haraway, who illustrates the connection of animal species with those of plants and inanimate nature as well. It also brings an interesting context of care to the very term company, which is rarely found in a common business dictionary. The painting About Bread from 1956 by Anton Jasusch lent to the installation by the Eastern Slovak Gallery levitates over this simple verbal gesture and raises bread to the symbol of justice, which we call so loudly for in times of information polarization.
Of course, bread, and not just its painting, is also the object of many symbols and cultural references. It is sustenance, an object of everyday life, but it is also an image of festivity, celebration, and hospitality. It is a metaphor for many aspects of living in the anthropocentric world (religion, language, extensive agriculture,…), but it can also be a positive story of understanding cross-species connections. DP.OCH should be a place where we will ask these and other questions with joy, curiosity, and ideally with a slice in hand during the upcoming lectures and meetings.
Flour, Water, That’s My Crew!
One of the first inputs in this exchange of knowledge is my author's essay, Bread as a Family, which is available throughout the exhibition in printed form in the materials you are currently holding. In it, I talk about bread as a part of our (human) family, and thanks to this sensitive perspective I think about the ancestors of this food. The knowledge I offer is my own foundation of thinking about the world around us as an endless tangle of relationships. Two musical parts of the project were extracted from this essay. The first is a song called Bread is Family that sounds in the installation accompanied by a visual clip. This video is an intention link to the COLORS Berlin YouTube channel, which focuses on similarly pure, live performances by musicians from various sub-genres of contemporary popular music. By this act of appropriating or lending the visual code of such a popular platform and the form of rap itself, I put something as mundane as bread in the position of a celebrated, even fetishized object. The second musical component of the DP.OCH project is a club DJ set. Apart from the dance hits of contemporary artists who create deconstructed and afrobeat-influenced club music, fragments of my lyrics can be heard. I call this hybrid format a Party with an Opinion, and this particular play is subtitled I saw a baker with a tattoo "I Am Nature".
I firmly believe that in this reference oversaturated, spatial-sound collage you will find some of the burning questions aimed at our plates and bodies in the context of the planetary assemblage that we all live.
...
DP.OCH - Dočasná platforma. O chlebe
- dielo je súčasťou výstavy finalistov Ceny Oskára Čepana s názvom Ekológia túžby
8. 11. 2019 – 01. 03. 2020
Východoslovenská galéria
Košice
...
finalisti:
Jan Durina
Dávid Koronczi
Milan Mazúr
Erik Sikora
Gabriela Zigová
...
kurátor:
Václav Janoščík
...
grafický dizajn & architektúra:
Peter Liška
...
fotografie:
Leontína Berková
...
produkcia:
Zlatka Borůvková
...
projektový manažment:
Lucia Gavulová, riaditeľka Nadácie - Centrum súčasného umenia
...
Dočasná platforma. O chlebe. Toto miesto je krátkodobým, výskumno-performatívnym prostredím, v ktorom by sme chceli počas trvania výstavy finalistov Ceny Oskára Čepana uvažovať o rôznych praxiach poľnohospodárstva a jedenia v časoch klimatických a iných urgencií. To všetko optikou chleba.
DP.OCH je inštaláciou, teda dielom, ale zároveň interiérom, ktorý v sebe nesie prvky konferenčného prostredia, pripomína teda miesto výmeny poznania.
Logom tejto (meta)inštitúcie je chlebová typografia, lepkové graffitty, alebo ak chcete múčne logo. Podkladom pre toto priestorové písmo je nástenná grafika, ktorá je odkazom k (už) neexistujúcej štiepanej mozaike Herty Ondrušovej Victorínovej s názvom Abstraktný meander z roku 1966. Toto monumentálne dielo bolo súčasťou výzdoby reštaurácie Mier v OD Beta v mestskej časti Košice-Sever. Dielo bolo zničené po privatizácii v 90. rokoch a autorka zanechala emocionálne nabitý list adresovaný vedeniu mestskej časti, v ktorom sa rozhorčene vyjadruje k bezcitnej devastácií všetkého, čo so sebou minulý režim niesol, bez ohľadu na umeleckú, intelektuálnu či inú kvalitu danej skutočnosti. Silueta tejto mozaiky je podkladom, ktorý je prevrstvený citáciami ďalších košických monumentálnych diel z predrevolučného obdobia (Katarína Tekelová Blažová, Max Buš, …), ako aj vlastnými textami, či grafikami. Táto poetická ornamentalita v sebe nesie otázku, ako sa zmenil náš vzťah k poľnohospodárskej pôde a jej reprezentácii vo verejnom priestore neskorého kapitalizmu.
Com-pany
Com-panion
Com-panis = Byť s chlebom
Com-panion
Com-panis = Byť s chlebom
Mať spoločnosť, to znamená deliť sa o chlieb. Toto sentimentálne znejúce zjednodušenie je etymologickým základom slovného spojenia companion species /partnerské druhy/ environmentálnej filozofky Donny Haroway, ktorá vďaka nemu ilustruje sieťové prepojenie živočíšnych druhov s tými rastlinnými a s neživou prírodou rovnako tak. Zároveň prináša zaujímavý kontext starostlivosti do samotného názvu company, ktorý v bežnom biznisovom slovníku nachádzame zriedka. Maľba Antona Jasuscha z roku 1956 O chlieb, ktorú do inštalácie zapožičala Východoslovenská galéria, levituje nad týmto jednoduchým slovným gestom a chlieb povyšuje na symbol spravodlivosti, po ktorej v časoch informačnej polarizácie tak hlasno voláme.
Chlieb, a nie len jeho maliarske stvárnenie, je samozrejme okrem toho aj objektom mnohých symbolík a kultúrnych referencií. Je potravou, teda predmetom každodennosti, ale rovnako je obrazom festivity, osláv a pohostinnosti. Je metaforou k mnohým aspektom žitia v antropocentrickom svete (náboženstvo, jazyk, extenzívne poľnohospodárstvo,…), ale môže byť aj pozitívnym príbehom pochopenia medzidruhových prepojení. DP.OCH by malo byť miestom, v ktorom sa budeme na tieto a niektoré ďalšie otázky, s radosťou, zvedavo a v ideálnom prípade aj s krajcom v ruke počas pripravovaných prednášok a stretnutí pýtať.
Múka Voda Moja Crew Je!
Jedným z prvých vstupov do tejto výmeny poznatkov je moja autorská esej s názvom Chlieb ako rodina, ktorá je počas celej výstavy k dispozícii v tlačenej podobe v materiáloch, ktoré práve držíte v rukách. Hovorím v nej o chlebe ako o súčasti našej (ľudskej) rodiny a vďaka tejto citlivej optike uvažujem o predkoch tohoto pokrmu. Poznanie ktoré ponúkam je mojim vlastným základom uvažovania o svete navôkol ako o nekonečnej spleti vzťahov. Z tejto eseje sa vyextrahovali dve hudobné súčasti celého projektu. Prvou z nich je skladba s názvom Chlieb je rodina, ktorá znie v inštalácii v sprievode vizuálneho klipu. Toto video je vedomím odkazom k berlínskemu youtube kanálu COLORS, ktorý sa zameriava na podobne čisté, živé vystúpenia hudobníčok a hudobníkov z rôznych subžánrov súčasnej populárnej hudby. Týmto aktom apropriácie, alebo zapožičania vizuálneho kódu takto populárnej platformy a samotnej formy repu, vkladám niečo tak každodenné ako chlieb do polohy oslavovaného, dokonca fetišizovaného objektu. Druhou hudobnou zložkou projektu DP.OCH je klubový dj set, v ktorom sa popri tanečných šlágroch súčasných tvorcov dekonštruovanej a afrobeatom ovplyvnenej klubovej hudby objavia útržky z mojich textov. Tento hybridný formát nazývam Párty s názorom a toto konkrétne hranie nesie podnázov Videl som pekárku s tetovaním „I Am Nature“.
Pevne verím, že v tejto, odkazmi prehustenej, priestorovo-zvukovej koláži nájdete niektoré z pálčivých otázok smerujúcich k našim tanierom i telám v kontexte planetárnej asambláže, ktorú všetci žijeme.
...
